Rebecca Justh - Vášeň nespútaš

28.08.2011 15:41

... Na oblohe sa objavila hviezda Sírius, čo pre ľud čiernej zeme znamenalo začiatok záplav. Vody Nílu sa začali dvíhať a zaplavovali brehy a okolitú krajinu, pričom prinášali so sebou životodarné bahno.
      Roľníci sa tešili. Vody z posvätnej rieky nesmelo byť ani málo, ani veľa. A tento rok bol ideálny. Obetné dary bohyni úrody Renenut, bohu Nílu Hapimu a bohu vody Sobekovi neboli zbytočné.
      Žiarivé, popoludňajšie slnko pomaly klesalo k obzoru a svojou ohnivočervenou farbou olizovalo do priestoru a  týčiace sa veže Atonovho chrámu, paláca kráľovnej Nefertiti a iných krásnych chrámov a budov novopostaveného mesta Achetatonu, čo znamenalo Atonov obzor, postaveného na úpätí pevnosti. Achetaton sa stal teraz hlavným mestom Horného a Dolného Egypta, veľkej ríše, ktorej vládne faraón Amenhotep, ktorý si zmenil meno na Achnaton. Za najvyššieho boha ustanovil slnečný kotúč na oblohe - slnko a dal mu meno Aton. Zároveň ho vyhlásil aj za jediného boha pozemskej ríše ľudu egyptského.
      Svoju jedinú manželku a kráľovnú vymenoval v dvanástom roku svojej vlády za spoluvládkyňu Egypta a pridal k jej menu Nefertiti, čo znamenalo krásavica, ktorá prichádza, meno Neferneferuaton Nefertiti.
      Faraón Achnaton mal bedrá opásané, na hlave kráľovskú červeno - bielu korunu, znak zjednotenia Horného a Dolného Egypta a na krku korálikový límec, bohato zdobený zlatom. To bolo všetko.
      Spolu s krásnou kráľovnou Nefertiti sa v tento deň ukazovali svojmu ľudu v okne zjavenia a hádzali im rôzne šperky a zlato, ako odmenu za vernosť.
      Okno zjavenia sa nachádzalo v strede krytého mosta, ktorý spájal dva kráľovské paláce, Achnatonov a chrám postavený pre Nefertiti, nazvaný Slnečný tieň. Most preklenoval mestskú triedu, pešiu zónu a vytváral tak monumentálnu bránu s troma priechodmi.
   -   Ako sa darí môjmu milovanému kráľovi?  oslovila Nefertiti nežne faraóna.
      Ten, hádžuc dary ľudu, nežne sa zahľadel na kráľovnú svojho srdca a sladkým hlasom jej odpovedal:
   -   Ó, láska moja, moje telo a duša moja, som rád, že si pri mne. Bol som v chráme nášho jediného boha Atona a viedol som sám so sebou rozpravu. Potom som išiel na breh rieky a stretol som rybárov. Tí ma pohostili pečenými rybami a ovocím. Za odmenu som im zase ja porozprával o Atonovi. Vraj o takom bohovi ešte nepočuli, a tak som im vysvetlil, že boh Aton stvoril všetko na zemi, aj všetkých ľudí, že všetci sme si rovní a všetkých nás boh miluje rovnako.
   -   Pochopili ťa, láska moja?  opýtala sa Nefertiti.