Rastislav Doboš - Smrť kozy

28.08.2011 01:00

... Každý si vyberie, čo chce!" kričal Bil. Teraz bol cez celé meganebo. Dal si šašovský nos a všeličo iné. Kreslená sranda. Moje impérium je najdokonalejšie na svete. Lebo je presne také, aké ho kto chce mať."

"Do riti!" reval Turner. "Preč s tým pajácom!" Najradšej by bol rozdrapil celé nebo. Zdalo sa, že ťahá za kratší koniec. To, čo bolo na nebi, sa vôbec nedalo porovnať s tým, čo bolo na zemi.

"A to som si vždy myslel, že keď budem slávny, tak to nebude mať dlhé trvanie pre môj prisprostastý úsmev." Kamil Bršlík sa usmial. Kolená prisprostasto podlomené. "Bolesť musíš dať preč," drmolil cez stisnuté zuby. Stále syrový úsmev. "A čo je preč, to nie je! A čo nie je, to nejestvuje."

Na scénu vystúpil Michael Jackson. Tvár si dal umelú. Čiernu. Aj parochňu s kučeravými vlasmi. Sám mohol byť čiernym Kristom. Bol krásny až strach. Pohol zadkom a vpredu si pohladil erotomotorček. Dav upadol do mdlôb. Zaraz bolo po vystúpení. Ešte zopár kreslených otázok na nebi. "Všetci sme vo svojej podstate kurvy," odpovedal Jackson. "Všetci. Ide o to, ako sa s tým vyrovnáme." Zotrel si silikónovú slzičku. "Prečo mňa nenapadlo, aby som bol Kristus? Zveria to takémuto ťuťmákovi!"

"Ach, Michael!" Dav naďalej nad očakávanie dobre hral svoju úlohu.

"Detaily! Veľké detaily! Kolená!" vrieskali režiséri. Bršlík rozpriahol ruky. "Ja som vzkriesenie. Ja som kreslený život. A ten, kto verí vo mňa, nezomrie naveky!" A masy povstali a modlili sa. Pomrvené strapce hrozna. A vytekalo víno. A iné zázraky. A výbušníky.

V tej chvíli mnohí umierajúci prosili svojho Pána, aby ich pri živote zachovať ráčil. Pán ich pri živote zachoval alebo nezachoval. Ako sa mu chcelo. Bolo to nanajvýš spravodlivé. A bola to zrejme jediná spravodlivosť na planéte Zem. V slnečnej sústave. Vo všehomíre.

Podobne tomu bolo aj na iných planétach. Lebo Boh, ako vraví Boh, je len jeden. Tridafor Clemark z Burske by vám o tom mohol dlhé hodiny a roky rozprávať svoje.

Kristus si po vystúpení na nebesia sadol pod strom. Ešte sa trochu triasol. Bol vzrušený. Potom hral s Otcom kolky. Otec vždy hral kolky. Kristus prehral. Pretože Boh, ako vraví Boh, nemôže prehrať.

"Ľudstvo určite potrebuje svojho Krista. Z dôvodov, ktoré sú mi cudzie. Ale aj Boh ho potrebuje. Aby mal s kým hrať kolky. To je všetko."

"Teraz konečne spravím niečo pre ľudí. Vykúpim ich z hriechov," povedal Kristus. Masíroval si stehná. Svalovica z postávania na kríži. "A treba im ukázať, že som vstal z mŕtvych." Chcel sa dať čím skôr do práce.

"Teraz budeme hrať kolky," povedal Boh. Nerád sa opakoval.

Nerád sa opakoval. Ale aj tak mu nič iné nezostávalo. Hádzal kreslený hrach na kreslenú zelenú stenu. Bršlík vysedával na okraji stanového tábora a bezcieľne opakoval: "Milovať budeš svojho Pána!" A o chvíľu: "Milovať budeš svojho Pána!" Na bielej dedinskej ceste sa už teraz zhromažďovali tisíce ľudí, hoci do ohlasovaného ukrižovania Mesiáša zostávalo ešte niekoľko dní. Bršlík rozpriahol ruky ku zvyšku ľudstva. Cítil, že nastala tá chvíľa. "A teraz vám vyrozprávam apokalyptickú víziu z nedávnej minulosti, keď ste definitívne opustili svojho Pána, po strašnom ničivom ohni, keď ostatnú krajinu zahalil čierny dym. Volá sa Súmrak chrústov."