Radovan Bezecný - Zo života a pre život

28.08.2011 15:34

... Aké prozaické; ste bytosťami, ktoré potrebujú mať pevnú pôdu pod nohami. Prítomnosť
životných istôt vám pomáha kráčať podľa vytýčeného smeru. Nie ste stvorení pre chaos, a predsa
si ho vytvárate. Ste však jedineční. Žijete v strachu a zároveň v prekrásnych snoch. Stali ste sa pre
mňa neuveriteľnou inšpiráciou myšlienok, ale vedel som, že potrebujem počuť myšlienky aj tých
ostatných. Duchovné bytosti, ktoré boli pri vzniku všetkého. Hľadal som ich. Vedel som, že
existujú. Boli staršie, múdrejšie, ako som bol ja. Boli tu oveľa skôr. Neviem, ako som to vedel, ale
ich slová ma ohromili. Predovšetkým slová tej prvej, ktorá sa mi zjavila po veľmi dlhom čase.
Vynorila sa predo mnou. Patrila do starých vekov. Bola pri vzniku vesmíru. Moje pocity boli
zmätené, ale zároveň pokojné. Mal som pred touto entitou veľkú úctu.
„Kto si?“ opýtal som sa jej. Žiarila prekrásnym modrozeleným svetlom.
„Ty to nevieš? Som predsa jedna z bytostí nekonečného sveta. Volám sa Meli,“ predstavila sa mi.
„Meli? Čo to znamená?“
„Znamená to počiatok všetkého. Som duchovnou bytosťou života. A tvoje meno?“ opýtala sa ma.
„Neviem ho. Nik mi ho nepovedal,“ riekol som trochu v pomykove.
„Ako to, že som ťa nenašiel už skôr v tomto priestore ticha?“
„Nemohol si, pretože tvoj čas nastal až teraz,“ poznamenala bytosť, ktorá sa ma snažila poučiť.
„Nerozumiem ti,“ rozpačito som riekol. „Hľadal som odpovede a neustále v tom pokračujem.“
„Ja som jednou z tvojich odpovedí. Tvoja myšlienka bola veľmi silná na to, aby som ju ignorovala,
ja i vesmír. Som duchovnou bytosťou pripútanou taktiež k modrej planéte, ktorou sa vo svojich
myšlienkach toľko zaoberáš. Priprav sa na to, že nás je tu omnoho viac, ako si predstavuješ.“
Prenikol ma zvláštny pocit. Stretol som bytosť, ktorá bola na počiatku všetkého. Roznietila sa vo
mne radosť a vzrušenie, pretože som vedel, že už neputujem po nekonečnom univerze sám.
„Aké poznanie si našla u týchto bytostí? Čo ti ich duše povedali?“ skúmavo som sa obrátil na Meli
a bol som veľmi zvedavý na jej odpoveď.
„Ich šepot neprestáva. Nazývajú sa ľuďmi. Otvorili mi svoje myšlienky a pocity,” rozhovorila sa.
Počúval som pozorne prvého učiteľa mojich nekonečných otázok.
„Nič nemôže byť rovnaké. Nič nemôže byť také isté,“ opakovala.
Pochopil som, že to boli myšlienky ľudí z malej planéty. Svojím azúrovým jasom nás upozorňovala
na život, ktorý na nej bol. Meli začala rozprávať. Napojila sa na ľudskú bytosť zo Zeme. Bol to
chlapec, mladý muž. Sklamaný láskou, no neprestával milovať. Sedel vo svojej izbe. Slzy mu
stekali po tvári. Plakal a v duchu si otváral svoj svet. Zaplavovali ho emócie, pocity a myšlienky.
Mnoho myšlienok....