Paulo Coelho - Alchymista

28.08.2011 00:47

...

“Aj keby som sa trochu sťažovalo”, vravelo mu srdce, “tak je to preto, lebo som ľudské srdce,  a to je už raz také. Má strach uskutočniť svoje najväčšie sny, lebo si myslí, že si to nezaslúži,  alebo že to nedokáže. My srdcia zomierame strachom už len pri pomyslení na lásky, ktoré navždy odišli, na okamihy, ktoré mohli byť krásne a napokon také neboli, na poklady, ktoré namiesto toho, aby boli objavené, zostané navždy skryté v piesku. Lebo keď sa niečo také stane, srdce tým veľmi trpí.”

 - Moje srdce sa bojí utrpenia – povedal chlapec Alchymistovi.

- Povedz mu, že strach z utrpenia je horší, ako samotné utrpenie. A že žiadne srdce ešte netrpelo, keď sa vydalo hľadať svoj sen, pretože každý okamih hľadania je okamihom stretnutia s Bohom a s večnosťou.

- Ľudia sa neboja neznámeho, pretože každý človek je schopný dosiahnuť všetko, čo chce a čo potrebuje. Len sa bojíme, že stratíme to, čo máme, život alebo pole. Ten strach ale pominie, keď pochopíme, že náš príbeh a príbeh sveta písala tá istá Ruka.”