Jozef Karika - V tieni mafie II

28.08.2011 11:43

Primátor mlčal. Zvažoval, akým smerom má viesť rozhovor. Nechcel hrať Ivanovi komédiu, bolo by to trápne a zbytočné, veď aj tak všetko vedel, celou bytosťou to vedel, aj keď nepoznal najdôležitejšie fakty.
Zároveň mu však nechcel, nemohol povedať nič, čím by ho redaktor mohol ohroziť, ani len náznak, ktorý by ho mohol naviesť neželaným smerom.

"Keby som bol naozaj mafián, zlý človek, o čom ste, Ivan, presvedčený, tak by som vám položil jednu otázku," začal.

"A to?"

"Nebojíte sa, že sa vám alebo vašej rodine niečo stane, keď po mne pôjdete? Úprimne ma to zaujíma."
Vložil do hlasu záujem, nechcel, aby to znelo výhražne.

"Môže sa mi niečo stať?" usmial sa redaktor. Do smiechu mu však nebolo. Takto otvorene sa s ním Harvan ešte nerozprával. Pomyslel si na šesťročného Mirka, jeho o rok staršiu sestru Maťku a svoju manželku Júliu.

Primátor chvíľu mlčal, tváril sa vážne.

Potom sa rozosmial: "Nebláznite! Udržujete ma v strehu, potrebujem vás. A najmä, nie ste zákerný, to si cením. Keď nebudem dosť opatrný a urobím niečo, na čom ma nachytáte..." rozhodil rukami.

"Ale vy nič také neplánujete urobiť, však?"

"Neplánujem."

"Čiže budete ďalej robiť to, čo robíte."

"A to je?" usmial sa primátor.

"Zlo," mykol Ivan plecom.

"Silné slovo."

"Nemyslím."

Harvan nadvihol obočie: "Naozaj si to nemyslíte?"

"Naozaj. Ako by ste to, čo robíte, nazvali vy?" Hlas sa mu zatriasol od vzrušenia. Takýto otvorený rozhovor nečakal. Veľa ráz sa na čosi také pripravoval, veľa ráz sníval, že k tomu dôjde, no nečakal, že sa to stane pod otvoreným stanom plným ľudí, za dreveným stolom a vo vrave, kde slová okamžite po vyslovení zanikali.

"Robím maximum dobra, aké je v daných podmienkach možné. Pri dnešnom stave politiky, súdnictva a polície sa nedá robiť nič iné," odpovedal primátor bez zaváhania. Zdalo sa, že tomu naozaj verí. Tváril sa tak. V skutočnosti už dávno neveril v žiadne dobro a zlo, tieto kategórie mu boli cudzie.