Jaroslav Rumpli - V znamení Hovna

28.08.2011 01:47

...Starnete, starnete - a nič. Neprichádza veľká osudová láska, rozprávkové bohatstvo ani spasenie. Neprichádza pokoj, vyrovnanosť, nadhľad, múdrosť, prichádzajú leda tak choroby, strachy a žiale. Staré hriechy a chyby sa vám vracajú ako bumerang ..... Ste ihly v kope sena. Obyčajní ľudia. Miliardy. Väčšina z vás svoje životy ani nezačnete, nieto, aby ich dokončila. ..... Musíte žiť, hoci to neviete. ..... Zostane tu po vás len jazva v zemi a to, čo ste odovzdali deťom, ak sa vám nejaké podarí mať. Lebo aj s tým máte čoraz väčšie problémy. Jediné, čo má vraj zmysel, je láska, ale tá skutočná sa o väčšinu z vás ani neobtrie. ..... Neveríte, že systém je nastavený správne a funguje tak, ako má. Neveríte Bohu, lebo vás život bolí. ..... Máte možno trochu pravdy, celý svet je vo vás. Ale vy sami ste nuly, hoci sú vás miliardy. A to najhoršie ešte len máte pred sebou...

 

...Všetci stretneme v živote aspoň jedného spisovateľa. Tomu sa nedá vyhnúť. Je ich ako maku, jeden horší ako druhý. Celé zástupy čudesných bytostí, väčšinou utrápených, v lepšom prípade ožratých. To, že trpia, považujú za svoju cnosť, neuvedomujúc si, že utrpenie samo osebe nemá zmysel. Vyjadrujú sa k veciam, o ktorých nemajú páru. Bľabocú o smrti. Čítajú knihy a rozumejú umeniu, preto sú výnimoční. Okrem toho, akí sú výnimoční, cítia už iba to, že sa im chce minimálne raz za deň srať. Píšu, pretože nevedia rozprávať. Píšu, pretože sa nevedia smiať. Píšu, pretože nevedia milovať. Píšu, lebo nevedia žiť. A keď nakoniec začnú písať závet, zistia, že doň nemajú čo dať...

 

...Narodili sme sa do nepríjemnej istoty..... narodili sme sa tragicky. ..... pokračovali sme v zabíjaní času. Ani jedna z blondínok v bare k nám neprišla a nevyznala nám lásku. Brunetky boli ešte odmeranejšie, ani si nás nevšimli. ..... Na to, aby sme pochopili, že v skutočnosti nič nemá význam, sme boli ešte primladí...