Buless - Nový život bez chlapa

28.08.2011 11:11

... Po chvíli som zastala. V zákrute sa objavili svetlá prichádzajúceho automobilu. Zdvihla som ruku. Za volantom sedela žena. Zastavila.

"Prosím vás, môžete ma zviezť do Bratislavy?"

"Samozrejme," odvetila elegantne oblečená príjemná pani v strednom veku. Páčila sa mi. Na sebe mala kostým púdrovej farby v štýle Coco Channel, na krku jej visela šnúra z bielych perál. Nechtiac som jej pozrela na nohy. Aj jej topánky boli nádherné. Svetloružové, s otvorenou špičkou.

Pripadala som si vedľa nej ako tuláčka, preto som rýchlo vysvetľovala: "Bola som s priateľmi na chate na Králikoch. Oni tam ešte zostali, no ja sa musím vrátiť skôr, mám doma dajaké povinnosti," zaklamala som.

"A ja sa vraciam zo služobnej cesty. Do auta som nasadla hneď po skončení rokovania s obchodnými partnermi. Ani som sa nestihla prezliecť, v pohodlnom oblečení šoférujem oveľa radšej," vykladala, ako keby ma chcela upokojiť.

"To viete, mám doma syna, školáka, ponáhľam sa," pokračovala Coco, ako som si ju pre seba nazvala.

"Napriek tomu, že mám úžasného manžela, rada by som chlapcovi prekontrolovala domáce úlohy a či má na zajtra do školy všetko nachystané. Môjmu mužovi je to akosi jedno."

Cesta ubiehala rýchlo. Zhovárali sme sa o práci, potom sme prešli aj na súkromnejšie veci, s ktorými sa radšej zdôverujem úplne neznámym ľuďom. Bola som rada, keď mi milo navrhla, že ma odvezie až domov. Ani som sa nenazdala a auto zastavilo pred panelákom v Petržalke.

Po príchode domov som si pustila video záznam z koncertu Leonarda Cohena v Londýne. Vždy keď mi je nanič, počúvam jeho hudbu. Pozerám na tohto pána a žasnem, ako krásne niektorí ľudia zostarnú.

Nepoznám noblesnejšieho a šarmantnejšieho staršieho muža, ako je Cohen. Po krátkom čase som sa pristihla, že vlastne speváka ani nepočúvam, ale premýšľam o udalostiach spred niekoľkých hodín.

Moje počínanie sa mi už nezdalo také jednoznačné. Zmietali mnou pochybnosti. Neprehnala som to? Musela som z toho auta vystúpiť? Nebude sa o mňa Alex báť? Na druhej strane sa mi v mysli vybavili Alexove výhrady (neviem už koľké v poradí) voči mne.

"Nina," povedal mi v posteli, "nechcem do teba rýpať pred svojimi priateľmi, ale ako si sa to zasa poobliekala.?! Predpokladal som, že si dáš viac záležať. Chcel som sa tebou pochváliť. Ty fakt nemáš značkové tenisky? Tú bundu máš zo sekáča? Prečo si sa neprimaľovala? A ten starý uterák, či osuška, čo si si zavesila do kúpeľne!"

Neodpovedala som mu, ale okamžite sa mi vybavili Milenine slová, ktoré mi opäť a zas zopakovala, keď som sa jej sťažovala na nie tak dávnu Alexovu neľútostnú kritiku môjho outfitu.

"Nina, prebuď sa! Nie je nič horšie ako zakomplexovaný muž. Alex síce vyzerá ako model z magazínu, ale inak je to iba nadutá maškaráda. Ten človek nie je vyrovnaný a zmierený sám so sebou, preto si všetky komplexy vybíja na tebe. Raz sa mu nepáči tvoje tričko, inokedy mu prekážajú tvoje topánky, ofrfle aj dokonalý mejkap. Prehliadaš to naschvál? Ak muž nemá rád sám seba, ak nie je zdravo sebavedomý, ver, že nikdy nebudeš preňho dosť dobrá! Svoje mindráky a komplexy si vybúri na tebe. Potrebuješ to? Chceš mať vedľa seba klbko nervov, alebo vyrovnaného muža, ktorého si môžeš vážiť? Si vzdelaná, šikovná. Mám ťa rada. A naozaj ti nechcem zle. Nezávidím ti Alexa, to rozhodne nie. Tento typ muža u mňa totiž nemá absolútne žiadnu šancu. Apropo, o typoch, ako je Alex, píšu mnohé magazíny a internetové portály. Ale tie ty asi nečítaš..."