Bratislava  

Exkurzia do Bratislavy má vždy viaceré ciele. Študenti navštevujú historické pamiatky (Bratislavský hrad, výtvarné expozície, Rusovce). Večer sa nesie v znamení divadelného alebo operného predstavenia. 

 

  • 2015

Písal sa 26. jún. Po troch úmorných hodinách cesty v autobuse sme sa my, študenti 2. C a 2. B spolu s výberom žiakov z 3. A a 3. B triedy, konečne ocitli v Bratislave. Ako správnych študentov - gymnazistov a občanov SR naše prvé kroky viedli do SNM, kde sme si pozreli stálu expozíciu a špeciálnu výstavu Fashion Inspiration. Následne sme si čakanie na veľkolepé predstavenie v Slovenskom národnom divadle, Mnoho kriku pre nič od W. Shakespeara, krátili v nákupnom centre Eurovea, či posedením na tráve pri nábreží Milana Rastislava Štefánika.

  • 2012

V novembri vyrazili študenti 3. D a 4. D s pani profesorkami D. Brezňanovou a L. Truchlou na literárnu exkurziu do Bratislavy spojenú s prehliadkou historického centra hlavného mesta. Študenti sa však tešili predovšetkým na večerný program, divadelné predstavenie v Slovenskom národnom divadle. Išlo o menej známu drámu Coriolanus od W. Shakespeara, ktorá bola ukážkou skorumpovaného sveta politiky v minulosti i súčasnosti. Napriek tomu, že predstavenie si vyžadovalo pozorného a vnímavého diváka vzhľadom na „ťažkú“ tému, my študenti gymnázia sme sa tejto pozície dokonale zhostili. Pri sledovaní divadelnej hry sme mohli čerpať vedomosti nielen z literatúry, ale najmä z histórie a občianskej náuky.                                      

  • 2011

 

Naše cesty za divadelným umením, históriou a celebritami

Aj keď sa hovorí, že všetky cesty vedú do Ríma, tie naše za divadlom končia v Bratislave. Okrem návštev nášho domovského Komorného divadla neváhame cestovať za umením a zážitkami stovky kilometrov. Tento školský rok sme absolvovali hneď dve návštevy divadelných predstavení v novej budove Slovenského národného divadla v Bratislave. V októbri a máji sme navštívili divadelné predstavenie Anna Kareninová od ruského dramatika L. N. Tolstoja . Mali by sme ho všetci poznať z hodín literatúry, no keďže nie každého baví čítanie kníh, využili sme možnosť zoznámiť sa s literárnym dielom v jeho divadelnom prevedení. A  ako prebiehajú návštevy nášho hlavného mesta?

Je to vždy dosť náročné, začíname ráno po ôsmej odchodom spred múzea a domov sa vraciame až v neskorých nočných hodinách. Posúďte, či to stojí za to:

Cesta za umením je vždy spojená s návštevou historicky zaujímavých miest v Bratislave a jej okolí. V máji sme takto obdivovali hrad Devín a jeho prekrásne okolie. Úžasný výhľad z hradného vrchu na sútok Dunaja a Moravy bol pre nás odmenou za hodiny strávené v prehriatom autobuse. Po odchode z Devína sme sa presunuli do centra nášho hlavného mesta priamo pred budovu SND. Tu sme mali rozchod a rozutekali sme sa po obchodoch, pofotili sme sa pred sochou M. R. Štefánika, oddychovali  sme na nábreží Dunaja a práve tu sa začal náš lov na celebrity – známych hercov. A ako sme ich lovili? Na spoločnú fotku s nami, martinskými gymnazistami, presnejšie gymnazistkami. Takto sme ulovili napríklad Marka Geišberga, Jána Koleníka, Ľuboša Kostelného, Alexandra Bártu a iných (nechceme sa chváliť, no z fotenia mali radosť oni aj my). Po akčnom pobehovaní v centre zábavy a obchodov sme sa natlačili naspäť do autobusu a začali sa prípravy na návštevu divadla. Prezliekali sme sa postupne, najskôr chlapci, potom dievčatá systémom: Kde mám ponožku? Zapni mi zips! Kto mi odkopol topánku?

Vyobliekaní sme konečne vstúpili do budovy SND. Niektorí prvýkrát, no väčšina z nás sa vďaka viacerým návštevám v SND vedela zorientovať. Čakalo nás 4-hodinové divadelné predstavenie, ktoré nám vďaka skvelým výkonom Zuzany Fialovej, Tomáša Maštalíra, Martina Hubu, Táne Pauhofovej, Ľuboša Kostelného a iných hercov ubehlo rýchlo ako voda. Po predstavení sme vyrazili na diaľnicu smer Žilina – Martin. Nálada v autobuse bola aj napriek neskorej nočnej hodine výborná, zaspievali sme si (väčšinou vlastnú tvorbu), spať sa nechcelo (a ani nedalo) nikomu. Ani sme sa nenazdali a boli sme v Martine. Ručičky na hodinách ukazovali pol druhej a my sme sa začali postupne „vyhadzovať“ na zastávkach Vrútky – Záturčie – Martin. Ráno sa nám ťažšie vstávalo do školy, no zvládli sme to, veď niečo vydržíme!